Možno si to ani neuvedomujeme, ale súčasťou ľudskej činnosti je produkcia komunálneho odpadu do ktorého patrí aj komodita - Drobný stavebný odpad.
     Odpady produkované domácnosťami sú podľa katalógu odpadov radené do skupiny 20: Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrátane ich zložiek zo separovaného zberu. Drobný stavebný odpad nie je špecifikovaný podľa tejto skupiny. Ide o skupinu odpadov, ktorá sa radí podľa katalógu odpadov do skupiny 17: Stavebné odpady a odpady z demolácií (vrátane výkopovej zeminy z kontaminovaných miest).
     Drobný stavebný odpad vzniká pri prácach na nehnuteľnostiach ako sú domy, chaty, záhrady, rôzne prístavby, ploty, chodníky, múriky atď.. Sú to stavby, pri ktorých postačuje nahlásenie na stavebnom úrade príslušnej obci a nevyžaduje sa stavebné povolenie alebo ohlásenie (§55 a §56 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)).

     Drobný stavebný odpad produkovaný domácnosťami by mal patriť medzi inertné odpady, aby sme s ním mohli po jeho vzniku bezpečne nakladať. V zmysle článku 3 ods. 3 smernice 2006/21/ES sa odpad považuje za inertný odpad ak sú krátkodobo aj dlhodobo splnené všetky tieto kritériá:

• odpad nepodlieha žiadnemu významnému rozpadu ani rozkladu, prípadne žiadnej inej významnej zmene, ktorá by mohla mať akýkoľvek nežiaduci účinok na životné prostredie alebo na zdravie ľudí;

• maximálny obsah sulfidickej síry v odpade je 0,1 %, alebo je maximálny obsah sulfidickej síry v odpade 1 % a jeho koeficient neutralizačného potenciálu, určený ako pomer neutralizačného potenciálu a kyselinotvorného potenciálu určeného na základe statického testu prEN 15875, je vyšší ako 3;

• odpad nepredstavuje riziko samovznietenia a nehorí;

• obsah látok v odpade, ktoré by mohli poškodzovať životné prostredie alebo zdravie ľudí, najmä As, Cd, Co, Cr, Cu, Hg, Mo, Ni, Pb, V a Zn, a zároveň v akýchkoľvek samostatných jemných časticiach, je dostatočne nízky na to, aby predstavoval bezvýznamné krátkodobé alebo dlhodobé riziko pre ľudí a životné prostredie. Obsah týchto látok je považovaný za dostatočne nízky z hľadiska bezvýznamného rizika pre ľudí a životné prostredie, keď nie sú prekročené vnútroštátne prahové hodnoty pre kontaminované územia, prípadne príslušné vnútroštátne požadované hodnoty;

• odpad je v zásade bez látok používaných pri ťažbe alebo spracovaní nerastov, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie alebo zdravie ľudí.

     Vyhláška č.283/2001 Z. z. v §25 odst.2 definuje inertný odpad tatko: „je odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný odpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu ovzdušia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a znečistenie obsiahnuté v odpade a ekotoxicita výluhu musí byť zanedbateľná a nesmie ohrozovať kvalitu povrchových alebo podzemných vôd. Hraničné koncentrácie.“
     Zameriame sa na produkciu drobného stavebného odpadu, ktorý sa stáva súčasťou komunálneho odpadu, ktorý sa dostáva na skládky komunálneho odpadu a často je zdrojom vzniku divokých skládok obr.1.

     Drobný stavebný odpad je odpad, ktorý produkujeme pri realizovaní stavebných prác, ako sú:

• prístavba a opravy rodinných domov (výmena okien dorábanie okien, výmena dverí, dorábanie dverí, budovanie schodísk, prístreškov atď. ),

• stavba a opravy bytových jadier (murované bytové jadrá a ich opravy, výmena a oprava okien, výmena a oprava dverí, oprava balkónov, oprava stien a stropov atď.),

• stavba a oprava garáží, altánkov, záhrad, chodníkov atď..

     Medzi jednotlivé druhy produkovaného drobného stavebného odpadu patrí:

Betón: ktorí vzniká pri údržbách a demoláciách betónových stavieb alebo betónových častí stavieb. Patrí do skupiny inertných odpadov a je bez obsahu nebezpečných látok,

Tehly: tento odpad vzniká pri údržbách a demoláciách rôznych murovaných stavieb. Je spravidla z pálenej hliny (ílu) , ale môže ísť aj o surovú hlinu – tzv. „nabíjania“ , resp. o tehly zo surovej , nepálenej hliny. Takisto sem možno zaradiť škridlice z pálenej hliny a obdobné výrobky. Tento odpad patrí do skupiny inertných odpadov a je bez obsahu nebezpečných látok,

Obkladačky dlaždice a keramika: ide o odpad vznikajúci najmä pri rekonštrukciách či demoláciách kúpeľní , podláh , krbov , obložení stien a múrov a podobne. Sú to materiály spravidla na báze porcelánu , iných špeciálne spracovaných ílov či cementu. Tiež patrí do skupiny inertných odpadov a je bez obsahu nebezpečných látok,

Zmes predchádzajúcich komodít.

     Keďže vznik drobného stavebného odpadu je súčasťou ľudskej činnosti, môžeme jeho vznik zaradiť k zrodu ľudstva. Samozrejme, že produkovaný stavebný odpad neobsahoval betón, tehly, ale vznikal z toho, čo obsahovala príroda. Príbytky boli stavané z hliny, slamy a ich kombináciou. Po znehodnotení, prestavbe dochádzalo k produkcii drobného stavebného odpadu. Ten sa znova použil, alebo ostal v prírode, ktorú nezaťažoval.
Pokiaľ sa zvyšky dostali do voľnej prírody, tak ich rozklad trval veľmi krátku dobu. Predstavte si, že ako materiál na výstavbu múrov používali hlinu, vodu a slamu. Po zmiešaní, vytvarovaní a zaschnutí vznikali tvárnice, z ktorých si budovali príbytky. (obr.2)

     Pokiaľ sa daný materiál dostal do voľnej prírody, tak k jeho rozpadu došlo za veľmi krátku dobu vplyvom poveternostných podmienok. V prípade zrážok došlo k rozmočeniu týchto tvárnic. To znamená, že materiál, ktorý sa použil na stavbu pochádzal priamo z prírody bez ďalších úprav a preto, keď sa dostal späť do prírody došlo k jeho rozkladu bez negatívneho vplyvu na prírodný ekosystém.
     Produkcia drobného stavebného odpadu sa odzrkadľuje od používaných stavebných materiálov. Tak ako dochádza k rozvoju priemyslu, tak dochádza aj k vzniku stále nových druhov stavebných materiálov, ktoré tvoria drobný stavebný odpad.
     Medzi drobný stavebný odpad patria hlavne zmesi betónu, tehál rôzneho druhu, obkladačiek, dlaždíc, keramiky, zmesi omietok a pod. Po opotrebení, likvidácii vzniká s neho drobný stavebný odpad. Po úprave je ho možné znova použiť na stavebné práce.