Separovanie v Dánsku PDF Tlačiť E-mail
Obsah článku
Separovanie v Dánsku
Zberný dvor
Kompostáreň
Označovanie oblaov
Celý článok

Ako nakladajú s komunálnym odpadom obyvatelia Dánska


     V lete minulého roka sme strávili jeden týždeň v malom prístavnom mestečku v Dánsku. Okrem iných zaujímavostí, pre ktoré sme Dánsko navštívili, sme sa zamerali aj na získanie informácií o komunálnom odpade. Pýtate sa prečo? Pretože nás zaujala čistota mesta a okolia a zberné nádoby pred každým domom (kuka nádoby). Po celú dobu pobytu sme sa nestretli s modrou, žltou alebo červenou zbernou nádobou. Obyvatelia používali len čierne a zelené 120 l nádoby, a aj to bol dôvod obetovať nejaký ten čas na získanie informácií ako to tam vlastne funguje. O tom, ako obyvatelia nakladajú s jednotlivými komoditami (druhmi komunálneho odpadu) a aký majú na to názor, vám bližšie priblížime v tomto článku.
     Zaujímali nás zberné nádoby a aké komodity do nich umiestňujú. Do čiernych nádob umiestňujú zmesový komunálny odpad a do zelených nádob papier.

  

Obr.1 Zberné nádoby v mestečku


     S tými istými zbernými nádobami sme sa stretli aj v susedných mestečkách a na samotách, ktoré sme počas pobytu navštívili.



Obr.2 Zberné nádoby na vidieku



     Ak by sa do nádob dávali iné komodity, tak by obyvateľom nádoby nevyprázdnili, pretože ich obsah je pri zbere kontrolovaný. Neplatia paušálny poplatok za odvoz komunálneho odpadu, ale platia za množstvo, ktoré im odvezú. Za 1 kg zmesového komunálneho odpadu zaplatia obyvatelia 4 dánske koruny. A to je už na zamyslenie, či budú separovať a platiť menej, alebo budú platiť nemalé peniaze za lajdáckosť. Samozrejme, ďalej nás zaujímali aj ostatné komodity. Na otázku, kde sa dáva biologický odpad ako sú ohryzok z jablka, banánové šupky, zemiakové šupy, vytlačený citrón, zbytky zo zeleniny a pod., nás domáci zaviedli na malý dvor, kde mali jednu lavičku, pracovný stôl a domáci kompostér.


  

Obr.3 Domáci kompostér


     Tak to nás prekvapilo. Potešili sme ich, keď sme im povedali: „Tak toto by mali vidieť niektorí naši občania Slovenska“, a to bol ďalší dôvod, prečo sme sa rozhodli napísať tento článok.
     Prvý dôvod, prečo neumiestňujú do zberných nádob biologický odpad je ten, ktorý sme už spomínali, že by im nádoby nevyprázdnili a druhý je ten, že im zberné nádoby vážia. Ako vieme biologický odpad je v komunálnom odpade zastúpený cca. 40% a je aj ťažký, čo má značný vplyv na poplatky za komunálny odpad. Z ďalšieho rozhovoru vyplynulo, že to považujú za správnu vec, keď kompostujú biologický odpad a v čase Vianoc si rodiny dokonca navzájom darujú takéto domáce kompostéry.
     Ďalej sme sa pýtali obyvateľov mesta, čo robia so záhradným biologickým odpadom (pokosená tráva, konáre so stromov, odumreté kvety a pod.), alebo s elektroodpadom (rádiá, televízory, fény apod.), stavebným odpadom (tehly, malta, nepotrebná stavebná hmota a pod.), veľkoobjemovým odpadom (skrine, vane, umývadlá, sedacie súpravy a pod.), vyradené batérie atď.. V krátkosti odpovedali, že pri meste majú zberný dvor, kde je aj kompostáreň. Tak na to sme boli zvedaví.